Are you the publisher? Claim or contact us about this channel


Embed this content in your HTML

Search

Report adult content:

click to rate:

Account: (login)

More Channels


Channel Catalog


    0 0

     

    Stretnúť či porozprávať sa s Janou Kirschner nie je často príležitosť. Prinesie so sebou aj čerstvo vylisované “live” dvoj-cédečko JANA KIRSCHNER-ŽIVÁ, ktoré si môžete dať podpísať. Stačí, ak prídete.

    stretnutie a autogramiáda
    streda 29. 11. 2017, 17.00
    vstup je voľný

    Živá nahrávka vznikla spojením momentov z troch rozdielnych turné v priebehu štyroch rokov. 120 minút hudby z koncertných šnúr Moruša: Biela 2013, Moruša: Čierna 2015 a Takmer Sólo Tour 2016 obsahuje 21 skladieb, medzi nimi piesne ako Sama, Duch mesta, Na Čiernom koni, Modrá, Pokoj v duši, Máj krásny Máj alebo Krajina rovina.

    Dvojalbum je prehliadkou nových aranžmánov Janiných skladieb, prepracovaných kompozícií aj citlivo spracovaných verzií starších hitov. Všetko drží pokope vďaka dvadsiatke skvelých muzikantov a výnimočnému Janinmu hlasu a charizme.

    Okrem hudobnej zložky album obsahuje fotografie z koncertov, Janine autentické autorské zápisky a prístup k videozáznamu jednotlivých skladieb v HD kvalite.

    2 CD vydáva Slnko Records.

    www.janakirschner.com


    0 0

     

    Príkladom sú boti (roboti), ktorí vystupujú (prechádzajú virtuálnym priestorom) ako ľudia a úspešne deformujú verejný diskurz online.

    artist talk – prezentácia
    štvrtok 30. 11. 2017, 18.00, balkón Novej synagógy
    vstup voľný, prezentácia bude v angličtine

    Umelkyňa Olga Pedan predstaví časť svojho výskumu, na ktorom pracovala počas trojmesačnej rezidencie v rámci projektu K.A.I.R. (Košice Artist in Residence). Venovať sa bude stratégiám a technológiám, ktoré sa v súčasnosti využívajú na propagandu v online priestore a platformám slúžiacim na masovú politickú manipuláciu. Táto manipulácia sa vo veľkej miere opiera o rozdiel medzi našim chápaním identity “v reálnom živote” a na internete. Tieto problémy úzko súvisia s rámcom projektu “Dáta: Demokracia” a našou aktuálnou výstavou Globálna kontrola a cenzúra tým, ako ovplyvňujú náš súkromný život, ale aj naše spoločenské a demokratické štruktúry.

    Olga Pedan (nar. 1988, Charkov, Ukrajina) je švédska umelkyňa žijúca v Nemecku. V roku 2014 absolvovala umeleckú akadémiu Städelschule vo Frankfurte nad Mohanom. Vo svojej tvorbe sa venuje rôznorodým médiám, od maľby cez výrobu kostýmov až po inštalácie, video a fotografiu. Počas trojmesačnej rezidencie v Košiciach Olga pracovala na novom diele skúmajúcom “social bots” v online priestore. Rezidenčný pobyt sa uskutočnil s podporou Goethe-Institut Bratislavaa Creative Industry Košice

    – – –
    EN
    Olga Pedan will present some of the research she has been doing for the past 3 months as a resident at K.A.I.R. in Kosice. She will talk about technologies and strategies currently used in propaganda on the internet. Recently the usage of online platforms for mass scale political manipulation has come into sharper focus. This manipulation largely relies on a gap between our understanding of identity “IRL” (“in real life”) and on the internet, for instance with bots passing as humans and successfully distorting public discourse online. These issues
    relate closely to the framework of Data:Democracy project and our current exhibition Global Control and Censorship in how they affect our private lives as well as our societal and democratic structures.

    Olga Pedan (1988, Kharkov, Ukraine) is a Swedish artist based in Germany. She graduated in 2014 from the art academy Städelschule in Frankfurt am Main. Her work spans various media, ranging from painting and costume making to installation, video, and photography. She is currently on a three month residency in Košice, where she has been developing new work that combines her interest in performance and video with research on ‘social bots’ in online networks. The residency is supported by Goethe-Institut in Bratislava and Creative Industry Košice.

    Presentation will be in English.

     


    0 0

     

    Od apríla 2017 prebieha v Žiline prieskum sociologičky Terezie Lokšovej, ktorý dopĺňa globálny rozmer našej aktuálnej výstavy o lokálnu každodennosť. Koľko kamier na nás hľadí v uliciach nášho mesta?

    prezentácia terénneho prieskumu
    sobota 2. 12. 2017, 16.00, balkón Novej synagógy
    vstup voľný

    Týka sa to nás všetkých a ani o tom často nevieme – dohľad v uliciach. Odkiaľ sa vzalo toľko kamier a ako to, že sa nad nimi už ani nepozastavujeme? Dopyt po (nielen) kamerovom dohľade a kontrole súvisí s rozpoznávaním rizík. Kvôli nim je bezpečnosť chápaná ako niečo neustále ohrozené, čo je nutné rôznymi spôsobmi chrániť. Zavádzanie kamier akoby vôbec nebolo predmetom politického rozhodovania. Skôr ide o rutinne využívaný nástroj, ktorého inštalácia záleží len na strategickom plánovaní a úspešnom získavaní grantov na ich inštaláciu. Počas komentovanej prehliadky predstaví Terezie Lokšová výsledky svojho terénneho výskumu v Žiline z hľadiska monitorovania verejného priestoru.

    Terezie Lokšová sa ako sociologička zaoberá predovšetkým mestskými priestormi, ich správou, mestskými konfliktami a dohľadom. Je doktorandka na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne, študovala tiež na University College London a Hong Kong Baptist University.

    Akcia je súčasťou sprievodného programu našj aktuálnej výstavy Globálna kontrola a cenzúra, ktorú môžete vidieť do 6. 12. 2017.

    – –

    Data and the public space
    Presentation of the sociologist Terezie Lokšová

    Since April 2017, Terezie Lokšová has been carrying out sociological investigations in Žilina to complement the global aspect of the exhibition and focus attention on our everyday direct experience. It is something that involves us all, even though we have the luxury of often not being aware of it: surveillance in the streets. Where have so many cameras come from and how come we no longer even pay attention to them? The demand for camera surveillance (and beyond) and control is related to risk recognition. It is because of them that security is understood as something that is continually threatened and needs to be protected by various means. Introduction of cameras would seem not to be subject to political decision-making: it is more of a routinely employed tool, the installation of which depends solely on strategic planning and successful grant acquisition. In her guided tour, Terezie Lokšová will present the results of her field research in Žilina with respect to surveillance of the public space.


    0 0

    Surveillance Suite (Suita sledovania) je audiovizuálne performance pripravené špeciálne na mieru výstavy Globálna kontrola a cenzúra v Novej synagóge. Zaoberá sa otázkami kyberbezpečnosti a dohľadu na Slovensku. Vychádza zo sociologického výskumu Terezie Lokšovej v Žiline, v ktorom sa zaoberala tým, akú konkrétnu podobu a dôsledky má monitorovanie verejného priestoru. Performance kombinuje viacero zdrojov dát a z nich vytvorí akustický a vizuálny zážitok, ktorý nebude viazaný len na Žilinu, ale prevedie nás rôznymi časmi a priestormi.

    audiovizuálne performance
    sobota 2. 12. 2017, 18.00, Nová synagóga
    vstup voľný

    Svetlo, zvuk, jednotky a nuly reagujúce na priestor a históriu Novej synagógy. Komplexné systémy, či už chaotické okruhy, spätná väzba, sociálne systémy a/alebo počítačové programy sú fascinujúci predment výskumu. The Society for Nontrivial Pursuits z nemeckého UdK skúma takéto systémy ako priestor pre experimentálne performance. Dizajnujú, navrhujú a programujú svoje vlastné performatívne svety založené na senzoroch, analógovej elektronike, softvéri a používajú ich v extrémne odlišných projektoch a kontextoch. V kontexte projektu Dáta: Demokracia budú sonifikovať dáta z terénneho výskumu sociologičky Terezie Lokšovej, ktorá skúmala kamerové systémy, ktoré na nás v Žiline dávajú pozor.

    Zoskupenie The Society for Nontrivial Pursuits tvoria učitelia, študenti a umelci spriaznení s katedrou generatívneho a výpočtového umenia na berlínskej Univerzite umení (UdK). V Novej synagóge sa už raz predstavili počas Pracovnej výstavy. V performance využijú celú škálu prostriedkov a techník – od priestorovej sonifikácie a 3D vizualizácie, výpočtové stratégie ako sieťový live coding, data scraping (technika získavania dát počítačovým programom z ľudsky-čítateľného obsahu), viacjazyčnú jazykovú analýzu a procesing, až po staršie technológie ako elektrické húkačky a mechanické sirény.

    Pred samotnou performance sa o 16.00 uskutoční prezentácia výstupu sociologického výskumu Terezie Lokšovej. Akcia je súčasťou sprievodného programu našj aktuálnej výstavy Globálna kontrola a cenzúra, ktorú môžete vidieť do 6. 12. 2017.

    Participujúci umelci / Artists:
    Hannes Hoelzl
    Alberto de Campo
    Daniel Hromada
    Haye Heerten
    Kathrin Hunze
    Arik Kofranek
    Franz Milec

    Spolupráca / with the participation of:
    Terezie Lokšová
    Julia Scher
    Echo Ho
    Magdaléna Kobzová
    kyberia.sk

    – –
    A Society for Nontrivial Pursuits
    Surveillance Suite

    The Surveillance Suite is a multifaceted audiovisual performance which looks at current Slovak affairs in cybersecurity and surveillance. It was comissioned especially for the Global Control and Censorship exhibition.

    Based on recent research by sociologist Terezie Lokšová on the practices and implications of public surveillance in the local context of Žilina, we turn multiple data sources into acoustic and visual experiences that zoom back in time and out in space toward a global perspective on the issues.

    The ensemble’s palette includes a wide range of strategies and means, from spatial sonification and 3D visualisation, computational tactics like networked live coding, data scraping, multilingual speech synthesis and processing, to vintage technology in the form of electrical horns and mechanical sirens.


    0 0
  • 11/30/17--02:56: Malý vianočný trh 2017
  •  

    Ako každý rok, na dva dni sa do chrámu vrátia kupci. Aby ukázali, čo vedia nadizajnovať, vyrobiť, ušiť či vypestovať, uvariť či napiecť. A najmä preto, aby vytvorili tú správnu atmosféru Malého trhu, na ktorý chodíme radi, aj keď nič konkrétne nepotrebujeme kúpiť.

    predvianočný komunitný jarmok
    sobota a nedeľa 9. a 10. decembra 2017, 10.00 – 18.00
    zoznam predajcov nájdete v udalosti na FB
    vstup voľný

    Do čoraz krajšej budovy Novej synagógy príde na jeden víkend opäť niekoľko desiatok predajcov zo širokého okolia. Príďte aj vy – na nákupy, alebo aspoň pre potešenie oka. Sobotňajšia ponuka je iná než nedeľná a my sami si nevieme vybrať, tak vám odporúčame, aby ste prišli oba dni. Ručíme za príjemný víkend v skvelej spoločnosti a inšpiratívnej atmosfére.

    Ďakujeme, že na Malom trhu používate ako platidlo naše hlinené “stoliare”, ktoré vám vymeníme v zmenárni. Prispievate tak 7% na pokračovanie našej rekonštrukcie, ktorá stále nie je na konci.

    Ďalšie pekné fotografie z minulého ročníku Malého vianočného trhu nájdete na Flickr.com/NovaSynagoga


    0 0
  • 11/30/17--04:17: Synagóga má cenu
  •  

    Jeseň 2017 si budeme pamätať nielen kvôli tomu, že sme sa po májovom “otvorení” učili Novú synagógu prevádzkovať, dorábali nekonečné detaily a chýbajúce veci na prístavbách a robili prvé výstavy a akcie. Dostalo sa nám malej slávy v podobe viacerých cien. Ďakujeme!

    Začalo to začiatkom októbra 2017, kedy sme celkom nečakane dostali na galavečeri cien za architektúru CE.ZA.AR (do ktorej sme sa nehlásili, lebo nemáme dokončené, hoci sme otvorení) od Slovenskej komory architektov špeciálnu nesúťažnú cenu Patrón architektúry, ktorú udeľujú nearchitektom, ktorí prispeli k rozvoju architektúry. Vážime si to veľmi a berieme to záväzne. Doteraz bol Peter Behrens a jeho architektúra patrónom našej iniciatívy, teraz sa musíme snažiť, aby sme aj my boli dobrými patrónmi jeho (a inej dobrej) architektúry. P.S. V ten istý večer dostali naši architekti Martin Jančok a Michal Janák CE.ZA.AR-a v kategórii Rodinný dom, takže to bola dvojnásobná oslava.

    Začiatkom novembra sme cestovali do Prešova na Konferenciu židovského kultúrneho dedičstva, ktorú organizuje Židovský kultúrny inštitút (a ktorú sme minulý rok hostili u nás). A hneď na úvod sme v prešovskej Ortodoxnej synagóge dostali Cenu Eugena Bárkanya za rok 2017, ktorú udeľuje Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku ľuďom a inštitúciám, ktoré sa starajú o zachovanie židovského dedičstva na Slovensku. Opäť ďakujeme veľmi a tiež za viacročnú podporu rekonštrukcie, ktorou nám UZŽNO pomáhal prostredníctvom ŽNO Žilina – patria medzi najväčších podporovateľov našej iniciatívy.

    Hneď na druhý deň, 7. 11. 2017 prevzal Marek Adamov na žilinskej radnici od primátora Igora Chomu Cenu Mesta Žilina. Opäť za obnovu kultúrneho dedičstva ale aj ďalšie aktivity, ktoré robíme v Synagóge aj na Stanici Žilina-Záriečie. Mesto Žilina je tiež jedným z našich veľkých donorov, najmä vo finále minulý a tento rok, keď nám už dochádzal na stavbe dych a fundraising sa menil na chaotické hľadanie posledných potrebných desiatok tisíc eur, nás dotácia mesta zachránila. Čestným občanom Žiliny sa v rovnaký deň stal majiteľ futbalového klubu MŠK Žilina Jozef Antošík, ktorý náš naopak podporil ako jeden z prvých na začiatku rekonštrukcie a pomohol nám to celé rozbehnúť. Ďakujeme!

    A to stále nie je koniec tohto zoznamu. Síce to nebola cena, ale vnímali sme to tak – 17. novembra 2017 sa u nás rozhodli stretnúť v rámci oficiálnej návštevy diskutovať so študentami a aktivistami nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier a slovenský Andrej Kiska. Zažili sme si slávu a bezpečnostné opatrenia, aké už asi neuvidíme. Diskusiu moderoval náš kolega Fedor Blaščák a bola o budúcnosti demokracie – aj v dobe tekutého dohľadu, čo súviselo s našou aktuálnou výstavou Globálna kontrola a cenzúra, ktorú sme uviedli v spolupráci s nemeckým Centrom pre umenie a médiá ZKM Karlsruhe.

    A dnes ráno, 30. 11. 2017, prišla ďalšia dobrá správa – žilinská firma Kontrakting, ktorá posledné roku postupne renovovala vďaka podpore Ministerstva kultúry SR, Nadácie Kia Motors Slovakia a nórskych fondov naše strechy, vyhrala anketu Cechu strechárov v kategórii Šikmá strecha roka 2017. Gratulujeme a ďakujeme Ivanovi Kolárikovi a celému Kontraktingu za podporu a skvelú remeselnú robotu.

    Nateraz viac, než sme kedy čakali, ešte raz vďaka. Všetky tieto ceny si vážime, potešili a všetky sú aj vaše. Pretože toto nie je “náš” projekt, toto je dielo desiatok ľudí a tisícov podporovateľov. Komunitné dobrodružstvo, aké sme si ani nevedeli predstaviť. Ideme ďalej!

     

     


    0 0

     

    Dokončenie tzv. zimnej modlitebne, kde bude raz naša kaviareň, je stále v nedohľadne, ale naši kamaráti z Hetcliff’s Caffé už to čakanie nevydržali a improvizovane otvorili.

    Hetcliff’s Caffé bola malá dobrá kaviareň bratov Mareka a Lukáša Š. na Hurbanovej ulici oproti Synagóge, v ktorej sme strávili posledných 6 rokov. U nás na stavbe nebolo kde sadnúť a otvoriť si počítač, tak sme ju používali ako kanceláriu a miesto na stretnutia či porady. Spriatelili sme sa tak, že chalani začali tiež zbierať peniaze na obnovu či občas predávali kávu “benefične” a tak keď prišli o priestor, navrhli sme im spoluprácu na našej budúcej kaviarni.

    Naťahuje sa to, stále nemáme všetko dokončené, nevieme to naplno spustiť. A tak sa oni sami rozhodli čakanie prerušiť, vybavili potrebné povolenia a spustili “provizórny” ambulantný predaj. Každý deň si tak môžete dať u nás v zimnej modlitebni alebo na južnej terase dobrú taliansku kávu Martella, ktorú si sami vozia z rodinnej pražiarne pri Ríme, alebo ich vianočný punč, ktorý robia poctivo bez tuzemského umu s naozajstným rumom.

    Otvorené majú každý deň od 16.00 do 22.00.

     


    0 0

     

    Prvýkrát to bolo na stavenisku pred tromi rokmi, teraz v zreštaurovanej architektúre Petra Behrensa. Spojenie to bude netradičné – modernistická stavba + centrum súčasného umenia + folklórny súbor. A bude to prominentný folklórny súbor Urpín z Banskej Bystrice, ktorý minulý rok vyhral talent show RTVS Zem spieva.

    koncert a priamy prenos relácie RTVS
    štvrtok 14. 12. 2017, 19.30
    vstupné 5,00 € – predpredaj osobne v zimnej modlitebni (kaviarni) každý deň 16.00-22.00 alebo online na ticketportal.sk/SLOVENSKO_2017_ADVENT
    výťažok zo vstupného ide ako podpora vybranej neziskovej organizácii

    Slovensko Advent je každoročný projekt RTVS, ktorý spája umenie a kultúru s ušľachtilým charitatívnym rozmerom. Od 4. do 22. decembra 217 vám od pondelka do piatku prinesie RTVS naživo 15 adventných koncertov z 15 miest Slovenska. V jedinečných historických priestoroch sa predstavia slovenskí hudobníci a hudobné zoskupenia spolu s desiatkami zaujímavých osobností zo sveta kultúry, športu a vzdelávania. A jeden z týchto večerov budeme po troch rokoch hostiť v Novej synagóge.
    Folklórny súbor Urpín patrí k špičkovým umeleckým telesám a reprezentuje slovenský folklór na mnohých podujatiach doma i v zahraničí. Za 60 rokov svojej činnosti tanečne a hudobne spracoval folklór mnohých oblastí Slovenska. Hlavným zameraním programovej skladby súboru sú oblasti Horehronia a Podpoľania, avšak program je doplnený aj o tance z iných oblastí. Počas svojho pôsobenia uskutočnil cez 2000 vystúpení, navštívil 24 krajín Európy, Ameriky, Afriky a Ázie. Združuje 50 prevažne mladých ľudí, ktorých spája láska k folklórnemu dedičstvu našich predkov.
    Za súčasné umenie budú Urpínu v diskusii s moderátorom Martinom Staňom kontrovať vizuálni umelci Lucia Gašparovičová a Juraj Gábor a tanečník a choreograf Jaro Viňarský, s ktorými spolupracujeme na Stanici aj v Synagóge.


    0 0

     

    “Neustále rastúce horizontálne podzemné stonky – Geopoetika v časoch antropocénu” – taký je celý názov poslednej tohtoročnej výstavy v galérii Plusmínusnula.

    výstava, galéria Plusmínusnula
    vernisáž v piatok 15. 12. 2017 o 18.00
    výstava potrvá do ± 31. 1. 2018
    vstup voľný, galéria je otvorená v pracovné dni 12.00-17.00

    Antropocén je novou geologickou epochou našej planéty. Ako napovedá jeho starogrécky koreň antropos (άνθρωπος), ide o dobu ľudí. Tí sa totiž dnes ocitajú v pozícii hlavných síl, ktoré utvárajú podobu celej Zeme. Podľa niektorých autorov a autoriek môžeme začiatok tohto obdobia datovať na koniec 18. storočia, kedy Wattov vynález parného stroja otvoril brány priemyselnej revolúcii a fosílne palivá sa stali motorom raného kapitalizmu. Aróma spálených derivátov ropy sa odvtedy stala našou každodennou spoločníčkou. Iní vedci a vedkyne zase zlom, ktorý antropocén oddeľuje od predchádzajúcej epochy holocénu (ktorá začala na konci poslednej doby ľadovej), lokalizujú do 20. storočia. Niekedy sa dokonca klonia k veľmi konkrétnemu dátumu – totiž k 16. júlu 1945, kedy bola v rámci testu v Novom Mexiku po prvý raz odpálená jadrová bomba. Neviditeľná, tenká vrstva rádioaktívnych látok, ktoré po výbuchu obalili celú planétu, sa navždy zapísala do budúcich vrstiev zemskej kôry, ktorú budú vo svojich výskumných vrtoch študovať geológovia a geologičky ďalekej budúcnosti.

    Ako však už pri technológiách býva zvykom, nové vynálezy generujú nové katastrofy. Čím je Černobyľ pre jadrovú energetiku, tým je klimatická zmena pre technológie využívajúce ako zdroj svojej energie fosílne palivá. Náš prístup k budúcnosti preto nemôže nechať nič náhode – musíme plánovať, premýšľať, prepočítavať a kontextualizovať našu existenciu v planetárnom ekosystéme. Preto potrebujeme radikálnu politickú a technologickú imagináciu, ktorá búra predstavy o tom, aké sú hranice a možnosti individuálneho ľudského tela. Teoretik Benjamin H. Bratton dokonca vyzýva ľudstvo k tomu, aby sa prezieravo vrhlo do praxe angažovaného geodizajnu, a odvrátilo tak blížiacu sa ekologickú katastrofu. Inými slovami – potrebujeme viac odvážnej geopoetiky a menej prihlúpleho geoinžinierstva. To si vyžaduje citlivé rozhrania nastavené na frekvencie medzidruhovej diplomacie, medzi ktoré môže patriť tiež využitie Slnka ako zvrchovaného zdroja energie pre ľudské aj mimo-ľudské aktivity, od úrovne jednotlivých buniek cez naše telá až po veľké kolektívy heterogénnych aktérov a aktérok.

    Antropocén je hrozivé obdobie, ktoré predznamenali a do života uviedli hrôzy modernizácie. Tá mala mnoho podôb, a my si zámerne volíme je veľmi nezápadnú variantu – totiž modernizáciu, ktorou prešla Čína za Mao Ce-tunga. Gestom zaradenia jeho básne do našej výstavy chceme ukázať, že brutálna moderna a o nič menej brutálnejší antropocén zdieľajú zvláštny megalomanský cit pre planétu spojený s totálnou negáciou jej suverenity – Zem nám nepatrí, ale tvárime sa, akoby opak bol pravdou.

    My chceme utiecť z tohto paradoxu trpezlivým budovaním novej planetárnej perspektívy, ktorá nepozná rozdelenie na prírodu a spoločnosť, divočinu a mesto, alebo ľudí a rastliny – naopak, naša perspektíva čerpá energiu z radikálnej predstavy rovnoprávnosti všetkých vecí; ľudí nevynímajúc.

    Preto sa pýtame: ako písať planétu? Teda nie opisovať, nie prehýbať jej strany, ale skutočne písať spolu s ňou?

    text: Lukáš Likavčan
    foto: Jan Trnka
    grafický dizajn: Magdaléna Scheryová

    APART collective

    Výstavy galérie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

    – –

    APART collective whit Matej Gavula, Chaosdroid, Lukáš Likavčan: Constantly Growing Horizontal Subterranean Stalks: Geopoetics in the Era of Anthropocene

    The Anthropocene is the new geological epoch of our planet. As hinted at by its ancient Greek root of anthropos (άνθρωπος), it is the era of humans. It is them who today hold the position of the mains powers forming the shape of the Earth. According to some authors, the beginning of this era dates back to the end of the 18th century when Watt’s invention of the steam engine opened the gates of the industrial revolution and fossil fuels became the driving engine of early capitalism. The aroma of burnt petroleum products has since then become out daily companion. Other scientists place the turning point between the Anthropocene and the preceding epoch of Holocene (which started at the close of the most recent glacial period) in the 20th century. Sometimes they even cite a very concrete date – namely 16 July 1945, when the first atomic bomb was detonated as part of tests carried out in New Mexico. The invisible, thin layer of radioactive substances which enveloped the planet after the explosion, has been forever imprinted in the future layers of the Earth’s core, which will one day be studied by geologists of the distant future in their deep excavations.

    As it tends to happen with technology, new inventions generate new catastrophes. What Chernobyl means for nuclear energy, climate changes means for technologies driven by fossil fuels. The way we approach our future can therefore leave nothing to chance – we must plan, think, recalculate and contextualize our existence within the planetary ecosystem. That is why we need radical political and technological imagination which pulls down the ideas of what the limits and possibilities of individual human bodies are. The theoretician Benjamin H. Bratton even challenges the mankind to engage with prudence in the practice of committed geodesign to avert the impending ecological disaster. In other words – we need more daring geopoetics and less inane geoengineering. This calls for sensible interfaces set up for the frequencies of interspecies diplomacy, which may include the use of the Sun as the supreme source of energy for human and extra-human activities, from the level of individual cells to our bodies to large collectives of heterogeneous agents.

    The Anthropocene is a daunting epoch, anticipated and ushered in by the horrors of modernization. It took many shapes and forms and we intentionally opt for a very non-Western variant – namely the modernization that China went through under Mao Zedong. By the gesture of including one of his poems in our exhibition we want to show that the brutal modernity and the no less brutal Anthropocene share the strangely delusional sense for the planet combined with a total negation of its autonomy – the Earth does not belong to us, yet we pretend that it is in fact ours.

    With our exhibition, we want to escape from this paradox by means of patient construction of a new planetary perspective which does not differentiate between nature and society, the wild and the city, or people and plants – on the contrary, our perspective draws its energy from the radical idea of equality of all things; including people.

    This is why we ask: How do we write the planet? That is to say: How do we, rather than describe or fold its pages, truly become their co-writers?

    Text: Lukáš Likavčan
    Translation: Michal Spáda
    Photo: Jan Trnka
    Graphic design: Magdaléna Scheryová

    APART collective


    0 0

    V druhej polovici 20. storočia sa mnohí básnici a umelci chopili výzvy, ktorú predstavovalo premýšľanie a skúmanie inštrumentalizácie jazyka v prospech jeho komunikačných a politicko-ideologických účelov. Okrem iného obrátili svoju pozornosť na „prefabrikovanosť“ jazyka, na jeho materiálny a mediálny rozmer. Vytvárali tiež performatívne situácie, väčšinou len pre seba a pre svoje úzke publikum, pričom možnosti verbálneho výrazu rozohrávali a testovali. Vo Východnej Európe poézia v spojení s performanciou hrala významnú úlohu v neoficiálnej alebo čiastočne tolerovanej kultúrnej scéne.
    – –

    In the second half of the twentieth century, poets and artists in particular took up the challenge of reflecting on and investigating the instrumentalization of language for communicative and political-ideological purposes. They did so by drawing attention to the “made-ness” of language, its material and medial dimension, and by creating performative situations for themselves and their audiences within which possibilities of verbal expression could be tested and acted out. In Eastern Europe, poetry and performance played a significant role in the unofficial or partially tolerated cultural scene.

     

    výstava / exhibition
    otvorenie / opening: piatok 22. 12. 2017, 18.00
    v rámci vernisáže budú uvedené performancie Babi Badalova, Príbuzestva Moho, Jaromíra Typlta a vystúpenie Ľubomíra Ďurčeka

    výstava potrvá do / until: 10. 3. 2018
    kurátori / curators: Tomáš Glanc, Daniel Grúň, Sabine Hänsgen
    architektúra výstavy / architecture: Matej Gavula
    vizuálna identita výstavy / graphic design: studio ONAONAONA
    produkcia / production: Zlatka Borůvková, Ján Gašparovič, Dušan Dobiaš
    viac info /
    contact: zlatka@stanica.sk
    vstupné / entry: dobrovoľné 2,00€ 

    umelci / artists:
    Milan Adamčiak, Pavel Arsenev, Babi Badalov, Bosch+Bosch (Attila Csernik, Slavko Matković, László Szalma), Collective Actions Group, Ľubomír Ďurček, Else Gabriel / Via Lewandowsky, Rimma Gerlovina, Tomislav Gotovac, Group of Six Artists, Bohumila Grögerová / Josef Hiršal, Gino Hahnemann, Václav Havel, Jörg Herold, Semyon Khanin (Orbita), Príbuzenstvo Moho (Zuzana Jasenková, Kristína Országhová, Magdaléna Scheryová), Dávid Koronczi, Katalin Ladik, Yuri Leiderman / Andrey Silvestrov, Vlado Martek, Andrei Monastyrski, Monogramista T.D, Ladislav Novák, Pavel Novotný, NSRD (Hardijs Lediņš, Juris Boiko, Imants Žodžiks), OHO Group (Nuša & Srečo Dragan, Naško Križnar), Boris Ondreička, Orange Alternative, Roman Osminkin, Ewa Partum, Bogdanka Poznanović, Dmitri Prigov, Lev Rubinstein, Nóra Ružičková / Marianna Mlynárčiková, Mladen Stilinović, Gabriele Stötzer, Tamás Szentjóby, Bálint Szombathy, Raša Todosijević, Jaromír Typlt, Jiří Valoch

    – –
    Praktiky samizdatového písomníctva a ich vzťahy ku konkrétnej a vizuálnej poézii boli už predmetom celého radu predošlých výstav a výskumov. Doposiaľ sa však v tejto súvislosti venovalo málo pozornosti súvislostiam s performanciou. Okrem strojopisnej kultúry samizdatu sa v subkultúrnych prostrediach venovala zvláštna pozornosť živému prednesu poézie, výstavám a poetickým akciám. Vzájomný vzťah medzi textom a situáciou v poetickom akte slúžil ako spúšťací mechanizmus performancií a happeningov.

    Výstava predstavuje autorov zo subkultúrnych okruhov v bývalých socialistických štátoch východnej Európy spoločne so súčasnými umeleckými projektami, ktoré pokračujú v odkaze prepájania poézie s performanciou. Ukazujú sa tu intencie básnikov a umelcov vymaniť sa z kontrolovaného jazyka a z normatívnych komunikačných rámcov. Poézia & performancia. Východoeurópska perspektíva poukazuje teda nielen na východiská, ale konfrontuje aktuálne spoločenské výzvy v post-socialistických krajinách cez prizmu jazyka a ideológií.

    – –
    Poetry & Performance. The Eastern European Perspective

    The writing practice of samizdat and its relation to the devices of concrete and visual poetry have been treated and presented in a number of previous projects. Until now however, less consideration has been given to the circumstances of performance. In addition to the typescript literature of samizdat, subcultural  milieus attached particular importance to the oral recitation of poems, exhibitions, and poetry actions. The interrelation between text and situation in poetic acts functioned as a trigger for performances and happenings.

    The exhibition presents authors from subcultures in socialist states along with contemporary positions that continue the legacy of combining poetry and performance. It shows the efforts of poets and artists to break free from controlled language and normative communicative now and then. “Poetry & Performance. The Eastern European Perspective” thus confronts the current social challenges in the post-socialist countries through the prism of language and ideology and looks back at their points of departure. 

    – –

    Výstavný projekt pre Novú synagógu vychádza z dlhodobého výskumu kurátorov zo Slavisches Seminar na Univerzite v Zurichu a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a vďaka finančnej podpore z verejných zdrojov od Fondu na podporu umenia.

    V spolupráci / in cooperation with: Dubravka Djurić, Emese Kürti, Claus Löser, Pavel Novotný, Branka Stipančić, Darko Šimčić, Māra Traumane

          

    Vlado Martek: Poéziu treba jebať, 80. roky, samizdat

    Bálint Szombathy: Rubber and Flesh, 1979, pečiatková akcia

    Ľubomír Ďurček: Svet / Die Welt, 1975, 9 čb fotografií na kartóne

    – –

    Nová synagóga a kurátori výstavy ďakujú všetkým umelcom a básnikom za ich účasť a poskytnutie diel pre výstavu.

    Nová synagóga and the curators would like to thank all the artists and poets for their participation and for providing their works for the exhibition.

    Vďaka zapožičiavateľom diel / Thanks to the lenders of art works:
    – acb Gallery, Budapest
    – Archiv »ex.oriente.lux« Glashaus e.V.- Brotfabrik, Berlin
    – Archive of Bohumila Grögerová and Josef Hiršal, Liberec
    – Archive of Hardijs Lediņš, Latvian Centre for Contemporary Art (LCCA), Riga
    – Archive of the Research Centre for East European Studies, University Bremen
    – Branka Stipančić, Zagreb
    – Centre for Artists’ Publications / Museum Weserburg, Bremen
    – Collection of Darko Šimičić, Zagreb
    – Collection Sarah Gotovac / Courtesy Tomislav Gotovac Institute, Zagreb
    – Kontakt. The Art Collection of Erste Group and ERSTE Foundation, Vienna
    – László Vágó, Budapest
    – Marinko Sudac Collection, Zagreb
    – Michal Resl Collection, Archive of Ladislav Novák, Liberec
    – Orange Alternative Foundation (www.orangealternativemuseum.pl) and Piotr Lewiński, Warsaw
    – Pavel Novotný Collection, Liberec
    – Private Collection of Michal Murin, Bratislava
    – Václav Havel Library, Prague

     


    0 0

    Pozývame vás, aby ste sa pripojili k tradícii memoriálu venovaného Rudolfovi Vrbovi a Alfrédovi Wetzlerovi, ktorí riskovali životy, aby sa pokúsili zachrániť maďarských Židov pred istou smrťou.

    Ich útek z Auschwitzu a Report, ktorý následne spísali v Žiline, má v dejinách holokaustu zásadný význam. A nielen v dejinách holokaustu. Euroatlantická civilizácia je v súčasnosti konfrontovaná s novými výzvami a premýšľanie o hrdinstve tvárou v tvár nenávisti a predsudkom je stále aktuálne.

    Tých sto tridsať kilometrov pešky po stopách Vrbu a Wetzlera z Osvienčimu do Žiliny, týždeň fyzického nasadenia, spoločných diskusií i osamelých meditácií, ukončených v Žiline slávnostným záverom v Novej synagóge, je pre účastníkov pochodu silným a motivujúcim zážitkom.

    Hlavný pochod s tímom skúsených sprievodcov pripravujú organizátori z ICEJ Praha v roku 2018 opäť v dobe letných prázdnin. Pretože ubytovacia kapacita je obmedzená, vyhlasujú opäť dva termíny:

    Termín prvý: 1. – 7. 7. 2018
    Termín druhý: 5. – 11. 8. 2018

    Trasa, program, sprievodný tím a služby budú v oboch termínoch identické. 130 km je rozvrhnutých do štyroch dní pochodu s jedným odpočinkovým dňomm v obci Węgierska Górka. Pred začiatkom pochodu sa môžu záujemci prihlásiť aj na voliteľnú celodennú prehliadku Múzea Auschwitz-Birkenau, ktorá sa uskuteční behom prvého dňa (nedeľa). Posledný deň cesty je časť trasy absolvovaná vlakom a pochod bude zakončený večerným programom v Novej synagóge v Žiline.

    Prihlásiť sa môžete emailom na icej@ecn.cz, viac informácií poskytne Jaroslav Svoboda na tel. +420725854354.

    www.vrbawetzler.eu